BRATISLAVA – PRAHA (A SPÄŤ)

Už dlho o tebe nič neviem I.

Možno si zasa kdesi skalou

pre všetkých

čo ti klopú na dvere

a vôbec ťa nemrzí

že ich oberáš o seba

pretože nevieš

o čo prichádzajú

Už dlho o tebe nič neviem II.

Možno si len

každý deň podávaš ruku

s peklom

v nebesky tekutej podobe

a s každým stiskom

je ti kruto

lepšie

***

Nechávam si narásť krídla

pre let za tebou

Chcem ťa vziať za ruku

a opýtať sa

čo je nové v tvojej hlave

pohladiť ťa po vlasoch

a rozmýšľať nad tvojou otázkou

prečo som prišla

Nebude to priateľstvo

aby ma neobmedzovalo

nebude to láska

aby ťa nebolela

bude to niečo viac

alebo menej

***

Jeseň

je krajina od Moneta.

Zo stromov

oťažených farbami

padajú

krátke ťahy štetca.

***

Možno to vie čajka

spiaca na Vltave

Možno to vie Mostecká veža

na Malej strane

a možno lavička

na Kampe

alebo smrtka na orloji

Možno to vedia rybky

v bazéne Valdštejnskej záhrady

a možno piesok na Strahove

pohyblivé schody v metre

okná do dvora

klopadlo na bráne

lampáš nad vchodom

alebo kôň svätého Václava

Možno to vedia stoličky

U Rychtáře

lanovka na Petřín

dlažobné kocky

a belasý dom v Zlatej uličke

alebo Zámocké schody

Možno je to kdesi napísané

Možno to niekto vie

Ja nie

***

Lampy sa kúpu

vo Vltave

Prehĺtame

svoje vlastné slzy

Byť ti tak blízko

ako ďaleko

Strelecký ostrov

nás nesie dolu vodou

a už len závrat

nás vráti späť

Na ceste (domov)

Autobus ticho pradie

ja sedím v bruchu toho netvora

a on ma zasa ťahá preč

Tak aspoň ako Sal

a Dean

stínam hlavy stromom

od závisti

že bežia opačným smerom

A míľnikom – v nádeji

že popravujem

kilometre

***

Bolo to ako sladkosť

a ja maškrtná

hltala som nehu

sťa cukríky

slová že ma máš rád...

Zostali

obaly z čokolád:

zdroj mojej lyriky.

                                               1990