MONOCHROMATICKÉ BÁSNE

Biela

... a mávne krídlom nado mnou

biely anjel:

vstaň,

zasa si prežil

malý kúsok smrti.

Žltá

Zozlátlo slnko do leta,

a lenivých len rozhýčka;

čas poľnou cestou uteká.

Chveje sa zlatá paleta.

Ja bosý, stojac na špičkách,

oberám žlté jablká.

Oranžová

Prstom dňa

keď sa odlúpne

voňavá zlatá šupa,

pomaranč slnka postupne

nahor stúpa,

až horí navôkol tráva...

Hasí ju zlatá šťava.

Červená

Posledná corrida.

Nad arénou zapadne slnko,

krvavé a posmešné,

ako narúžované ústa

jednej zbytočnej

smrti.

Zelená

Ja, duch pivovej fľaše,

rozbitej v tráve,

čakám, kedy si sadneš

na čerstvo natretú lavičku.

Oči mi celkom zošťavnateli

od tej predstavy –

tak nefalšovano jarne

ako lupienky prvých

aprílových stromov.

Modrá

Si stopa môjho podvečera.

Džínsy na šnúre

uschli včera,

skús...

Gitara v kúte dosnívala

modré blues.

Hnedá

Kristus, ukrižovaný rudkou

na drevenom kríži,

zapichnutom do hnedozeme.

Je to len skica.

Z hnedého líca

nakreslená slza

padá na kríž, čo nesieme.

Polychromatická

Je modrý pondelok.

Vyťahujem nahor bielu zástavu

a kapitulujem;

ale tvoja loď už dávno vyplávala

na zelené more.

Nasadzujem si ružové okuliare

a pokúšam sa nevidieť si

čerň v očiach.